Konečná zastávka: kultúrny dom OMEGA
Napäto a v očakávaní sa dostávame do priestorov kultúrneho domu Omega, v ktorom má skupina vystupovať. Už pri vchode na nás urobila dobrý dojem skupinka mladých týpkov, spomedzi ktorých najviac vyčnieval organizátor s dlhou šnúrkou na krku, kde mal zavesenú reklamu na večerný koncert. Borci nás hneď vyzvali, či by sme nemali chuť skočiť si „to“ omrknúť ešte pred začatím. Tým mysleli samozrejme parketový plácek pre divákov aj s pódiom. Vypadal vcelku útulne. Tam sme sa pristavili u týpka, ktorý mal na starosti zvuk a ktorý hneď prejavil ochotu nás zaviesť za kapelníkom Honzom, aby sme si s ním dohodli interview.
Zoznámko v „Kozlovom bare“
V blízkosti haly sa nachádzal „kozlový bar“, kde časť 10-člennej skupiny už posedávala u stolu s načapovanými Kozlíkmi a debatovala. Po tom, ako sme muzikantov pozdravili, nám kapelník podal ruku, a odbehol na chvílu niekam mimo s tým, že sa hneď vráti a bude sa nám venovať. Pôsobil veľmi vyrovnane a okamžite sa nám zapáčil. Vôbec nevypadal nato, že by mal za pár minút vystúpiť aj s kapelkou na pódiu pred dychtivými fanúšikmi. Proste pohodář.
„Šatňové interview“ s kapelníkom
Behom krátkeho času sme s pár členmi kapely prehodili zopár slov, no o chvíľu sa vrátil kapelník Honza Kalina a vyzval nás, aby sme ho nasledovali. Pohotová neformálnosť nás príjemne prekvapila a naše očakávania sa ešte umocnili. Je asi zbytočné rozpisovať sa príliš o tomto prvom „pokece“, pretože po koncerte nasledoval ďalší)
Z rozhovoru sme vystopovali isté obavy, ktoré nám Honza bližsie objasnil. Povedal, že sa trošku bojí večernej show, pretože s Brnom 100 zvířat nemajú príliš dobré skúsenosti. „Vždycky se tu něco sekne.. Trochu se toho bojím, jak to zas dopadne.. Prostě nemáme na Brno štěstí..“ Ale o chvíľu ledabylo mávol rukou na znamenie, že je s tým už „zmierený“, a pokračoval v dialógu. Dozvedeli sme sa okrem iného aj to, že členovia bandu sú poväčšinou vyštudovaní vysokoškoláci, hlavne z pajdáku (tj. pedagogická fakulta, pozn. red.), ekonómky a dokonca tam majú aj odborníka na autorské právo, čo sa v praxi nesmierne hodí. Kde dnes už človek nestretne juristu..
Týmová spolupráca je základom fungovania kapely
Čo sa týka kapely samotnej, tak Honza vyzdvihol hlavne skutočnosť, že sa všetci perfektne poznajú, rozumejú si a to sa náležite odráža aj na vzťahoch, ktoré sú podľa neho supr. Navyše dodal, že „.. zpěvačka Janka působí v týmu jako tmelící prvek, a to je pro takovou partu velice důležité, protože deset lidí je celkem hodně..“ V momente ma napadla spásonosná myšlienka: s Jankou si musím v každom prípade pokecať, hneď ako to bude možné.
Kapelník nás ubezpečil, že po koncerte sa môžme pokojne staviť a pokecať prípadne aj s ostatnými. Môj výber bol v momente jasný..
Zvířecí ansámbl na zteč
Za doprovodu veľmi známej znelky z ešte známejšieho Kubrickovho eposu Vesmírna odyssea postupne prichádzala celá kapela slávnostne na pódium. Téda, ešte teraz mi nie je celkom jasné, ako sa tam tých desať bezva ľudí aj s inštrumentami mohlo pomestiť. Ale pomestilo sa.. V úvode hudobnej show upozornil Honza nato, že nemajú dopredu nacvičený presne program, ale že všetko je len improvizácia. A ak to úžasne zladené týmové vystúpenie mala byť improvízka, tak si netrúfam predstavovať, o kolko lepšie by asi tak mohol vypadať nacvičený výstup. Jedna báseň. Prvé songy zneli vskutku nabušene (tie ostatné nás privádzali do varu), a malá vzdialenosť mojej maličkosti od duniacich bedien občas preverovala výdrž mojich takmer zmagnetizovaných slúch, ale tá hudba sa valila na každého v sále, a nikoho nenechala na pochybách, že 100 zvířat sú proste kniežatá melodickej SKA a že dnes večer brnenskú baštu konečne dobyjú..
Z ich doterajšej tvorby sme mohli počuť také hitovky ako Škola (tak túto pecku som si fakt užil), Novgorod, Píseň, Nikdy nic nebylo, Jak zmírnit děs či Pochyby.., ktoré verným fanúšikom určite netreba bližšie predstavovať, pretože takmer preplnená sála rozhecovaného fanklubu s úžasne dynamickým zmyslom pre melodičnosť ska - tónov hovorí za všetko..
Všetci členovia „zvířecího týmu“ hrali naozaj skvelo, ale okrem kapelníka, ktorý vtipnými hláškami oživoval vystúpenie a nešetril nikoho („Doufám, že slova této písně znáte všichni, a kdo ne, tak si ho pak budu osobně kontrolovat u vchodu..“), budila najviac pozornosti svojím zamatovo temným hlasom speváčka Janka Jelínková, ktorá spievala väčšinu songov s gitaristom Petrom. Snáď najväčšou pikantériou bolo, že Janka, ktorá bola už niekoľko mesiacov čerstvou mamičkou, jazdila na všetky vystúpenia v rámci turného Nikdy nic nebylo so svojím štvormesačným pokladom - Aničkou, na ktorú dohliadala pestúnka v čase, keď zrovna mamička roztancovávala nadšene skandujúce publikum.
Janka to s publikom fakt umí
Ak sa v burácajúcej sále náhodou nachádzal niekto, kto by v sebe mohol pred brnenským koncertom chovať pochybné myšlienky typu, či speváčka tak skoro po pôrode bude schopná nastúpiť znovu na koncertnú šnúru a podať tradične optimálny výkon, tak na ne musel okamžite zabudnúť, pretože Janka spievala fantasticky, hýbala s mužským obsadením kapely ako chcela, a decentne prepracovanou choreografiou volila ladné pohyby, ktorými roztancovávala svojich fanúšikov..
Zhodnotenie
2-hodinový koncert 100 zvířat bol rozdelený na polovicu asi tak dvadsať minútovou pauzou, ktorá však ubehla hrozne rýchlo bez toho, že by ste to stihli zaregistrovať, pretože farebné SKA zvuky niekoľkých nástrojov, okorenené melodičnosťou prenikavej „zvonivej“ trúbky a saxafónov neustále dorážali na sluchové bubienky, automaticky sa prispôsobujúce ich úderom..
A čo dodať na záver? Koncert bol naozaj zvládnutý skvele, po všetkých stránkach, či už organizátorskej, hudobnej alebo textovej a doprovodnej. Aj napriek istým obavám členov kapely v úvode akcie, musím aj s kolegom fotografom skonštatovať, že to bol vskutku neopakovateľný zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať s vierou, že Zvířata sa v najbližšej dobe znovu vydajú na koncertnú šnúru a jednou z ich zastávok bude opäť metropola na sútoku Svitavy a Svratky..
